Pouličné kníhkupectvo s Ernstom Blochom a
Cliveom Barkerom
Knihy sa
vynášajú na ulicu, kde sa vŕšia alebo vyskytujú ojedinele medzi inými
nepotrebnými vecami. Rozhádzané náhodne alebo zámerne poukladané, spolu tvoria
konglomerát epizód zo životov ich majiteľov. Všetky sú demokraticky rovnaké a
od zodraného asfaltu ich delí kus nylónovej fólie. Jej intelektuálne veličenstvo,
kniha, sa priatelí s hmotou nesúrodých predmetov, pri nej leží dodriapaná
topánka, navždy odtrhnutá od svojho páru. Ďalej je tu počítačová klávesnica,
nositeľka redukovanej abecedy či hodinky zaznamenávajúce nepresný čas. Nad
nimi sa vznáša stolička bez nohy a iný telesne postihnutý nábytok. Ozajstné
divadielko vyliezlo z kontajnera a rozprestrelo sa pod nohami okoloidúcich. Kŕdeľ
zoskupený právom byť vymenený za peniaze. Papier, plastika, drevo či oceľ v
stovkách foriem číhajú na svojich budúcich majiteľov.
Kopu artiklov viaže poriadok. V každom obchode sú
produkty zoradené po poriadku. Literatúra predstavuje osobitý celok, v ktorom
pornografické čítanie, marxizmus a trash lifestyle časopisy vypĺňajú najväčšiu časť
knižných artiklov. Biografia J. B. Tita svojou sedemzväzkovou hmotou oddeľuje
obrázkové knihy pre deti od obrázkových kníh pre staršie deti a dospelých.
Predavač predsa pozná etické bariéry a má aj vkus. Je
majiteľ pouličného kníhkupectva a vlastní aj vedľajší obchod. Napriek tomu jeho
chudobné curriculum vitae obsahuje ukotvený, ukonaný, utíšený. Menom priezviskom
nedôležitý. Knihovník je uzavretý vo svojom ubitom bytí, dusiť sa v ničnerobení
celé predpoludnia preňho nepredstavuje žiadnu záťaž. Iného východiska niet.
Nirvánu občas preruší študent s úzkou hlavou vyrastenou spoza okuliarov s tučným
rámom, ktorý sa usiluje zistiť, akým právom marxistický teoretik Ernst Bloch
sedí v spoločnosti nahých lesbičiek.
Je to vedomá narážka na splývanie filozofickej literatúry s politickým
systémom v období šírenia socializmu? Či pre ňu treba odsúdiť ľavicového
teoretika Ernsta Blocha, pre trampoty neslýchaného spoločenského zriadenia?
Nech sa tu potí nemecký autor, veď aj tak jeho utopistický názor zavrhla
realita, pretáča sa v hlave študenta.
Predavač sa mohol iba bezvýrazne pozrieť na zapýrenú dioptrickú
postavu. Nevie o žiadnej utopistickej teórii, chcel len oddeliť pestrofarebné
od jednofarebného, od kašičkou zašpinených obrázkových kníh.
Sledovanie osudu knihy by otvorilo stručnú historku o tom, ako sa Bloch
dostal do rúk knihovníka s trojslovným CV a potom do zvrátenej spoločnosti J.
B. Tita a pornografickej literatúry.
S Blochom sa rozlúčil jeho dlhoročný prvý majiteľ. Na obálke zapísané: Rozlúčka
s utópiou. Majiteľ bol kedysi jeho horlivým zástancom, členom komunistickej
strany. Potom jeho kňazsky čierna brada vystriedala oholenú, Brionom vyčistenú
tvár. Brada je dnes preňho prepychovým symbolom úspešne vykonaných transformačných
procesov. Znovu objavil silu tradičných, patriarchálnych hodnôt predkov a zrazu
sa mu znechutila kniha s utopickým titulom. Pravda, trojzväzkové diela neznášal
ani predtým, zaberali dosť priestoru jednoizbového bytu. Rozhodol sa vyšmariť
odpornú knihu do odpadu. Tam ju našiel majiteľ pouličného kníhkupectva a
vytiahol z potravín, zľahka očistil a Bloch je už artiklom pouličného kníhkupectva.
Rovno pred nohami študenta, ktorý knihu napokon nekúpi pre nevýhodnú cenu.
Dnes sa nepredá ani vedľa Blocha sa rozprestierajúci Clive Barker so
svojou hororovou fantastikou, ani zľava mu nepomôže dožiť sa vlastného
recyklovania, hoci literatúra, ktorá nebrzdí fantáziu, je omnoho populárnejšia
než čítanie utópií. Ono nemá ozajstnú krv na stranách.
Na opačnej strane ulice, zoči-voči pouličnému kníhkupectvu dlážkového
typu, je postavená búdka. Reprezentačný objekt, kde sa okrem cigariet predávajú
aj knihy. Podľa slov predavačky sa najlepšie predáva tragická autobiografia
hercovraha, imigranta a historická pornografia kosovského typu.
No comments:
Post a Comment