Aby sme zotrvali v žití, musíme počuť,
cítiť, chápať, čítať...
Katarína
Hricová študovala na strednej obchodníckej škole v Starej Pazove, slovenský
jazyk a literatúru absolvovala na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v
Novom Sade. Od roku 1994 pôsobí ako učiteľka v Starej Pazove. Je predstaviteľkou
dolnozemskej slovenskej literatúry, debutovala básnickou zbierkou Terapia (1992),
vydala zbierky intímnej lyriky Voľným pádom (1997), Motýľ v klietke (2004),
Dýchať pod vodou (2007) a antológiu Plášť bohyne (2012).
1. Debutovali ste básnickou zbierkou Terapia.
Ako sa to všetko začalo?
Začalo sa to tak, že sme v Základnej škole Hrdinu Janka
Čmelíka mali literárny krúžok, v ktorom sme vydávali časopis Auróra. Tam
sme uverejňovali svoje básne. Potom som ďalej uverejňovala aj v časopise Vzlet,
ale moja prvá báseň vyšla v časopise Auróra, keď som bola štrnásťročná.
2. Potom aj ten literárny krúžok znamenal pre Vás veľký
pokrok?
Áno. Tam sme sa stretávali, mnoho sme čítali a
diskutovali o tom, čo sme si prečítali. To bol prvý impulz, ktorý ma povzbudil,
aby som ešte viacej hľadala, čítala a písala.
3. Ktoré faktory vplývali na Vaše písanie?
Vplývalo vlastne to, že som sa ešte v Základnej škole
začala zaujímať o literatúru. Na strednej škole, keď som už, samozrejme, intenzívnejšie
čítala knihy, ma veľmi zaujala poézia. Dôležitým faktorom bola aj láska.
Zamiluješ sa a jednoducho láska je tá, ktorá ťa inšpiruje v písaní a vyjadruješ
ju prostredníctvom poézie. Tak to bolo aspoň u mňa a verím, že aj u mnohých iných.
Vyjadriť svoje city a vložiť ich na papier.
4. Jestvuje taký autor, ktorý Vás mimoriadne inšpiroval
k písaniu?
Áno. Mnohokrát som aj na verejnosti rozprávala
anekdotu, čo ma inšpirovalo, aby som zotrvala v poézii. Uverejňovala som svoje
básne v časopise Vzlet a v roku 1989 som dostala cenu Rozletov. V
komisii bol náš spisovateľ Ján Salčák, ktorý povedal nám dievčatám, ktoré sme
sa zúčastnili, že všetko je to krásne a že každá z nás veľmi pekne píše, ale všetky
sa vydáme a vymeníme ceruzu za varešku. Povedal nám, že budeme domáce, budeme
variť a z našej poézie nič nebude. Vtedy som si povedala, že sa nevzdám pera, písania,
že sa nevzdám poézie. Jednoducho budem sa snažiť aj naďalej robiť to, čo mám
rada, že zotrvám v tom.
5. Ktoré knihy iných autorov Vás ovplyvnili a prečo?
Mnoho kníh ma na nejaký spôsob ovplyvnilo a nevďačné by
bolo vyzdvihnúť jednu alebo jedného autora. Ale jestvujú básnici, ako napríklad
Baudelaire a Petrarca, ktorí ma proste fascinovali. Počas strednej školy som
ich rada čítala a zanechali vo mne veľký dojem.
6. Čo ste
rada čítala počas štúdia?
Počas štúdia som rada čítala Miroslava Válka. Jeho
diela ma tiež povzbudili. Tiež som rada čítala aj Vieru Benkovú, Paľa Bohúša a
iných.
7. Ste autorkou, ktorá
píše neustále, alebo mávate aj dlhšie tvorivé pauzy?
Mám dlhšie tvorivé pauzy. Život je proste taký, že ti
nedopraje mnoho času. Ukradne ti tých 24 hodín a niekedy nemás času sadnuť si a
písať.
8. Akým spôsobom prekonávate pauzy? Kde nachádzate inšpiráciu
na písanie?
Keď mám tvorivé pauzy, tak ich nechám tak a inšpiráciu
nachádzam všelijako. Niekedy sa zjaví počas čítania knihy, proste, zrazu
dostanem nápad, ideu, a vrátim sa k písaniu. Inšpiráciu nachádzam, i keď sa
pohybujem, cestujem. Pri cestovaní je veľkou motiváciou i príroda.
9. Čo pre Vás znamená metafora titulu Dýchať pod
vodou?
Sústredila som sa na hodnotu života. Aby sme zotrvali v
žití, musíme (sa naučiť) počuť, cítiť, plakať, chápať, hľadieť. Keď nás život
niekedy vedie k „potápaniu“, proste sa nevzdať, ale prispôsobiť sa tej situácii,
čiže „dýchať pod vodou“.
10. Vedeli by ste niečo poradiť mladým začinujúcim
autorom? Existujú podľa Vás akési „návody“ na písanie?
Môj recept je čítať, aj len čítať, lebo knihy nám pomáhajú
duchovne sa rozvíjať. A nikdy sa toho nevzdať...
Rozprávala sa Anna Balážová, 2. ročník
Aby
sme zotrvali v žití, musíme (sa naučiť) počuť, cítiť, plakať, chápať, hladieť.
Keď nás život niekedy vedie k „potápaniu“, proste nevzdať sa, ale prispôsobiť
sa tej situácii, čiže „dýchať pod vodou“.
No comments:
Post a Comment