Traf! téma: V labyrinte knižníc

Čo (ne)vieme o knižniciach

Knižnice v stredoveku majú so súčasnými kniž­nicami spoločné iba to, že boli zbierkami kníh a centrom vzdelania. Knižnicu si dnes asi väčšina z nás predstaví ako regály, na ktorých sú pouk­ladané knihy. Vďaka Gutenbergovmu vynálezu (mechanickej kníhtlače) existuje súčasná podo­ba knihy, ktorá sa diametrálne líši od jej stredo­vekej formy. Knihy predstavovali hlinené tabuľky alebo papyrusové či pergamenové zvitky, ktoré boli uložené na stojanoch alebo vložené do hli­nených a rákosových obalov. V dnešnej dobe majú do knižnice prístup všetci a cena knihy je prístupná pre každého. Kedysi však mohol do knižnice vojsť len panovník, prípadne bol tento priestor prístup­ný pre skupinu učencov. Kedže kniha bola drahá, vlast­niť ju mohli iba najbohatší občania.

Najväčšie knižnice v antickom období, čiže v staro­veku, boli v Alexandrii, Efeze a v Pergamone.

Veľký význam mala najmä Alexandrijská knižnica, najbohatšia a najväčšia zbierka kníh vo vtedajšom sve­te. Predpokladá sa, že bola založená v 3. stor. p. n. l., za vlády Ptolemaia I. Sótéra (305 p. n. l. – 282 p. n. l.), múdreho panovníka, ktorý sa usiloval nastoliť roky mie­ru. Ptolemaios bol nielen inteligentný a veľký vojvodca, ale aj všestranný vládca a tvorca diela Dejiny Alexan­dra Veľkého. Na svoj dvor zavolal jedného z najlepších učencov, Démétria z Faléra, ktorý navrhol, aby sa v Ale­xandrii založila univerzita, a stal sa jej prvým riaditeľom.

Centrom Alexandrie bol chrám Múz, čiže Museion (lat. museum), vedecká inštitúcia, ktorú zriadil na radu Démétria z Faléra Ptolemaios I. Lenže univerzita bez knižnice je ako kráľovstvo bez kráľa, preto Démétrios mal za úlohu vybudovať i zbierku kníh.

V tejto „svätyni múz“ sa nachádzala malá zoo, zá­hrada, veľká konferenčná miestnosť a dokonca tu bolo aj laboratórium. Miestnosti, vytvorené pre knižnicu, boli najdôležitejšie z celej inštitúcie. Ptolemaios I. pod­poroval knižnicu celé roky, dával veľké sumy na nákup kníh z Grécka, Perzie, Indie a z kultúr iných krajín, aj keď preferoval grécke umenie.

Knižnica mala veľký fond kníh: 200 000 zvitkov po­čas panovania Ptolemaia I., 400 000 počas Ptolemaia II., 700 000 kníh vlastnila v období Juliusa Caesara, 900 000 počas vlády Marca Antonia, ktorý dal 200 000 zvit­kov preniesť do Alexandrie z Pergamskej knižnice.

Knižnica bola niekoľkokrát zničená, prvý raz v roku 47 p. n. l., keď ju Caesar zapálil. Neskôr knižnicu zničili kvôli náboženským problémom. V roku 1960 bola kniž­nica obnovená, niekdajšiu slávu však už nedosiahla.

Významná bola tiež Pergamská knižnica, vytvorená v antickom gréckom meste Pergamone. Stavbu knižnice začal Attalos I. a ukončil ju Eumenes II. v roku 170 p. n. l.. Knižnica obsahovala 200 000 papyrusových zvitkov a bola druhou najväčšou zbierkou na svete. Mala štyri miestnosti a hovorí sa, že vynikla vďaka Ptolemaiovi V. Epifanovi (205 – 185 p. n. l). Pergamská knižnica bola ozdobená prekrásnymi sochami, pred ňou stála socha bohyne Athény, vysoká 3, 10 m, ktorá sa dnes nachádza v Pergamskom múzeu v Berlíne. Celý fond knižnice ne­chal Marcus Antonius previezť do Alexandrie, ako dar kraľovnej Kleopatre. Týmto spôsobom chcel nahradiť škodu, ktorú spôsobil G. J. Caesar.

Nepochybne dôležitá je i Celsova knižnica, ktorá sídlila v Efeze, v blízkosti Sulcusa v Turecku, stavaná v rokoch 114 n. l. – 125 n. l. Tvoriť ju začal rímsky se­nátor Tiberius Julius Celsus Polemaeanus a ukončil ju jeho syn, rímsky konzul Galius Julius Aquilia. Knižnica obsahovala 12 000 zvitkov.

Knižnica je 23 m dlhá a 17 m vysoká. Pred jej schod­mi stoja 4 ženské sochy, ktoré predstavujú múdrosť (So­fia), rozhodnutie (Arete), rozsudok (Ennoia) a odbor­nosť (Episteme).

Dúfam, že si generácia, ktorá príde po nás, uvedo­mí, prečo starovekí múdri ľudia nad hlavným vchodom do Alexandrijskej knižnice napísali „Nemocnica duše“. Knižnica totiž aj dnes nám všetkým lieči alebo by aspoň mala liečiť – dušu. 

Igor Martiš, 2. ročník