Traf! téma: V labyrinte knižníc

Virtuálna bibliotéka

Výskum digitalizácie kníh a knižničný systém v slovenských vojvodinských knižniciach

Tento výrok známeho rímskeho filozofa sa tradu­je tisícročia tak ako kniha. Na staré knihy sa väč­šinou zabúda; neustále vznikajú dalšie knihy, s no­vým obsahom a súčasnou tematikou, ktoré sa me­nia súčasne s rozvojom celej spoločnosti. Akú hod­notu má kniha v živote človeka a koľko pozornosti jej súčasný čitateľ venuje, zistili študenti slovenčiny pri výskume knižničného systému a procesu digita­lizácie kníh v slovenskom vojvodinskom prostredí.

Cieľom tohto výskumu bolo zistiť rozmach digitali­zácie knižných publikácií v slovenských obecných knižniciach vo Vojvodi­ne, ako aj počet digita­lizovaných kníh, pozitíva a negatíva tohto spôsobu práce. Chceme tiež priblížiť prácu s elektronickými knihami a porovnať čítanie mladých ľudí v minulosti a dnes.

Nedávno sa v dennej tlači písalo o knižniciach v budúcnosti, ktoré očakáva radikálna zmena v systé­me práce. Predpokladá sa, že verejné knižnice bude možné navštevovať iba s členskou kartou a uvádza sa príklad verejnej knižnice v San Antoniu (v hodnote 2,3 milióna dolárov), ktorá má namiesto kníh elektronic­ký systém. Zdroje uvádzajú, že vďaka nemu navštívilo túto knižnicu viac ako 100 000 čitateľov v prvom roku od jej založenia. Digitalizované knižnice existujú v štu­dentskom areáli v USA už niekoľko rokov a ako také sa zaraďujú ku knižniciam fungujúcim bez tlačeného materiálu. Bezpochyby možno konštatovať, že tento svetový trend migruje aj do nášho prostredia a je len otázkou času, kedy sa naplno prejaví. Prostredníc­tvom niekoľkomesačnej skúsenosti sa tiež zistilo, že takýmto tablet systémom sa rýchlo zabudlo na poško­dené knihy, nevrátené knihy, roztrhané obálky alebo dokonca stratené a nenahradené knihy v starých kniž­niciach, tieto prob­lémy už nejestvujú. Ďalšou prednosťou digitalizovaných kníh je využívanie omnoho menšieho priestoru na ich uskladnenie, na rozdiel od tlačených kníh, ktoré si vy­žadujú police a vitríny.

Pre niektorých čitateľov sú tieto novinky sladkou a pútavou výzvou, iní zase cítia nostalgiu za tou veľkou miestnosťou, kde vládne kráľovstvo slov vo farebných škatuľkách, pravidelne naukladaných na policiach. Pri výskume slovenských knižníc v našom prostredí sme zistili, že digitalizácia ako proces je ešte stále takmer neznámym pojmom. Tunajšie obecné knižnice majú v priemere 350 členov (niektoré aj viac), z toho oko­lo 70 % čitateľov tvoria študenti a žiaci. 90 % oslo­vených knižníc sa vyjadrilo, že nemajú digitalizované knihy a za príčinu daného stavu väčšinou pokladajú nedostatok finančných prostriedkov a absentujúcich podmienok na digitalizáciu. Nájdu sa aj takí, ktorí di­gitalizáciu nepokladajú za možnosť zlepšenia práce knižnice. Knižnice, ktoré sú digitalizované, uvádzajú pozitíva elektronického spôsobu práce, ako je prístup­nosť kníh širšej verejnosti, rýchly prístup k informáci­ám a knižničným obsahom, ušetrenie skladovacieho priestoru (fyzická neprítomnosť publikácie), ďalej nie je potrebná dochádzka do knižnice a čitatelia môžu čerpať informácie z rôznych oblastí a prostredí. Za­zneli však aj obavy z technického zlyhania knižničného elektronického archívu a ďalším nedostatkom elek­tronických kníh je ich náročnosť z hľadiska zrakového vnímania. Knihovníci sa procesom digitalizácie necítia ohrozenými zamestnancami a 90 % z nich sa neobá­va straty pracovného miesta, čo je dnes háklivou, ale častou témou a veľkým problémom v spoločnosti. Na otázku, či si myslia, že slovenské knižnice v porovnaní so srbskými knižnicami v našom prostredí zaostávajú, 50 % oslovených odpovedalo, že srbské knižnice sú podľa ich mienky v popredí. Ukázalo sa, že okolo 70 % čitateľov si z obecných knižníc vypožičiava najmä umeleckú literatúru a len 30 % čitateľov si vypožičiava vedecké štúdie, monografie, časopisy a iné publiká­cie. 45 % knižníc obsahuje počítače aj pre čitateľov. Pokročilá technológia má veľký vplyv nielen na súk­romný život jednotlivca, ale zasahuje aj verejné a lo­kálne knižnice, kým obecné slovenské knižnice zatiaľ, žiaľ, nemajú vhodné prostriedky na realizáciu tohto virtuózneho procesu.

Jeden známy filozof povedal, že niektoré knihy sú nezaslúžene zabudnuté, žiadna však nie je zapamä­taná nezaslúžene. Zostáva nám iba dúfať, že si túto skutočnosť uvedomia aj budúce generácie čitateľov a tak bez ohľadu na spôsob, akým je kniha podaná, im utkvie v pamäti to najlepšie z beletrie.

V Austine mestská vláda buduje knižnicu v hodno­te 120 miliónov dolárov, ktorá bude otvorená v roku 2016. Čím sa môže Vojvodina pochváliť v najbližšej dobe? Nechajme sa prekvapiť.

„Izba bez kníh je ako telo bez duše.“ (M.T. Cicero)

Aneta Lomenová, 4. ročník