Traf! Literatour

Traf! Literatour

Beseda so súčasnými slovenskými spisovateľmi Marekom Vadasom a Zuskou Kepplovou

„Okrem človeka neexistuje na svete úžasnejšia vec ako kniha.“ (Charles Kingsley)

Túto pravdu dodnes odhalili mnohí. Niektorí si dokonca uvedomili, že kniha bude asi predsa tá prvoradá, pri ktorej aj človek môže byť úžasný. Niektorí sa i sami stali tvorcami fikcie, ktorá na­rúša obyčajnú ľudskú, každodennú realitu. O tú svoju sa do Srbska prišli podeliť so svojimi (mož­nými) čitateľmi slovenskí spisovatelia Marek Vadas, Zuska Kepplová a vydava­teľ slovenskej literatúry Koloman Kertész Bagala, ktorých sme 17. apríla 2014 privítali na Oddelení slovakistiky FF UNS. Vzác­nu návštevu zorganizovala v rámci projektu LITERA­TOUR prof. Dr. Marta Souč­ková, lektorka slovenského jazyka a literatúry, ktorá od školského roku 2013/14 pôsobí na Oddelení slova­kistiky FF UNS.

Prítomných na literár­nej besede privítala a hostí predstavila vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová a potom už odovzdala slo­vo prof. Dr. Marte Součkovej, ktorá program mo­derovala.

Prítomných, študentov a profesorov, zaujal najmä život autorov, ich motivácia k tvorbe a in­špirácia, ktorú hľadajú v zahraničných, často exo­tických miestach. S cie­ľom čím viac spoznať dielo týchto autorov sa aktívna diskusia sa uberala k od­haľovaniu ich súkromných skúseností, ktoré spisova­telia pretavujú i do svojich diel.

Účastníkov besedy fas­cinoval najmä tajomný svet v prózach Mareka Vadasa, ktorého inšpirá­ciou sú autorove časté cesty do Afriky; krajiny v ktorej sú svety živých a neživých úzko späté, kde sa čierne a biele nedá len tak ľahko ohrani­čiť, kde je realita popretkávaná duchmi mŕtvych a ovplyvnená irealitou. Na rozdiel od našej kul­túry sa v tomto prostredí často nerozlišuje medzi snom a skutočnosťou, azda práve preto tu našiel i M. Vadas dobré zázemie pre svoju tvorbu, pre mnohé príbe­hy. Jeho tvorba oplýva bohatým kultúrnym nehmotným dedič­stvom afrických obyvateľov, ich tradíciou, rozprávkami, mýtmi a legendami. Aj vo Vadasovej knihe pre deti sa nájdu i dospelí, keďže je jeho dielo možné čítať na nie­koľkých rovinách. Najdôležitejšie je však, i podľa samotného auto­ra, že Afrika je kulisa, na pozadí ktorej možno stvárniť univerzál­ne ľudské javy a problémy, s kto­rými sa môže stotožniť i „bežný“ slovenský čitateľ.

Zuska Kepplová vo svojich dielach takisto konkretizuje za­hraničné veľkomestá. Hľadá možnosti postavenia ľudí v takomto, cudzom, prostredí, s ktorým sa pred otvorením hraníc Slováci nemali príležitosť stretnúť. Kepplová prostredníctvom jednotlivcov, ktorí žijú mimo svojho rodiska, ako i cez Slová­kov v zahraničí, uvažuje, ako ovplyvniť zajtrajšok, a načrtáva spôsoby, aké fungu­jú v súčasnom umení. Kepplová tiež prostredníctvom svojich próz zachytáva, ako (ne)dôsledne sa v súčasnej dobe uplatňuje toľ­ko propagovaná sloboda. Cez jej diela vidíme, ako cudzinci vníma­jú Slovákov a naopak, ako sa Slo­váci pozerajú na cudzinu.

Na otázku, čo autori čítajú, Vadas a Kepplová odpovedali, že sa usilujú sledovať slovenskú lite­ratúru, no predsa dávajú prednosť zahraničným, „veľkým“ spisovateľom, ktorých diela sa nie vždy dostanú do akademického programu, na hodiny o svetovej literatúre. Prevažne sú to poviedky, kto­ré autori čítajú i z praktických dôvodov, keďže hĺb­kové čítanie románu si vyžaduje čas, ktorý dnes všetkým chýba.

Keď sme sa prozaikov opýtali, s akým cieľom tvoria svoje texty, ich od­povede boli jednoznačné. Obaja pri písaní nepri­hliadajú na čitateľove záujmy, aspoň nie do takej miery, že by to ich tvorbu ovplyvnilo. Cez svoje diela vyjadrujú vlastné životné postoje a tak si vy­tvárajú okruh čitateľov im blízkych, čím ich tvor­ba neskĺzava do klišé ani komerčnosti.

Literárna beseda so slovenskými autormi splnila svoj cieľ. Študentom, ktorí súčasnú slo­venskú literatúru preberajú v štvrtom ročníku, priblížila danú proble­matiku, ktorá býva pre nich často abstraktná aj kvôli skutočnosti, že žijú v inom prostredí, medzi Slovákmi vo Vojvodine s postojmi, náhľadmi a spôsobmi, ktoré sa do istej miery odlišujú od tých, ktoré nám súčasní slovenskí autori ponú­kajú vo svojich dielach. Prítomnosťou na besede spisovatelia študentom skonkretizovali súčasný stav slovenskej literatúry. Účastníci podujatia si mohli tiež kúpiť diela au­torov z vydavateľstva Kolomana Kertésza Bagalu.

Podobným spôsobom predstavila Marta Součková Mareka Vadasa, Zusku Kepplovú a Kolo­mana Kertésza Bagalu i v Belehrade na Filologickej fakulte 16. apríla 2014.

Oddeleniu slovakistiky FF UNS a najmä štu­dentom prajeme mnoho podobných príležitostí na zoznamovanie sa so slovenskou literatúrou, ktoré by pomohli formovať vášnivých čitateľov, pre ktorých bude čítanie znamenať omnoho viac než študovanie povinnej literatúry na úspešné zvládnutie jednotlivých skúšok.

Anna Margareta Valentová, 5. ročník

Marek Vadas debutoval v roku 1994 zbierkou poviedok Malý román. Nasledovali knihy Prečo sa smrtka smeje, Rozprávky z čiernej Afriky, za ktorú dostal cenu Bibiany za najkrajšiu a najlepšiu detskú knihu sezóny, zbierka poviedok Liečiteľ, odmenená prestížnou slovenskou Cenou Anasoft litera a zbierka poviedok Čierne na čiernom z roku 2013. V jeho dielach nachádzame stvárnenie exotickej cudziny, ale i inováciu postupov magického realizmu.

Koloman Kertész Bagala je vy­davateľom slovenskej literatúry. V roku 1991 založil vydava­teľstvo KK Bagala a kultúrnu agentúru L. C. A., od roku 2007 premenovanú na OZ literarny­klub.sk. Pripravil sadzbu vyše 200 kníh, no najviac zo všetké­ho ho baví v tichosti si čítať.

Zuska Kepplová je talentovaná predstaviteľka najmladšej pro­zaickej generácie na Slovensku. V roku 2011 debutovala knihou Buchty švabachom, ktorá bola no­minovaná do finále ceny Anasoft litera a dostala i cenu Jána Joha­nidesa pre mladých tvorcov a v roku 2013 sa predstavila zbierkou dvoch noviel 57 km od Taškentu.

„Čítaj, aby si žil!“ (Gustave Flaubert)