Traf! Téma: Muzikoterapia

Muzikoterapia

Vlasta Ikerová

„Hudba a rytmus nachádzajú cestu k najskrytejším miestam duše.“  Platón

            Muzikoterapia je jedna zo špeciálnych psychoterapeutických metód. Cielene sa využíva v rôznych prostrediach a vo všetkých vekových kategóriách. Tento spôsob terapie využíva hudbu aktívne či pasívne a ovplyvňuje duch človeka. Hudba pre muzikoterapiu sa väčšinou nevyberá podľa estetických kritérií. Nekladie sa dôraz na obsahovú stránku diela, ale na to, ako pôsobí. Tvrdenie, že každý vie, akú hudbu má počúvať, aby sa cítil lepšie, a že si každý sám zvolí hudbu, ktorá mu urobí dobre na duši, je v podstate pravdivé. No predsa len treba pri výbere prihliadať na to, či chceme prioritne povzbudiť emócie a   komunikáciu alebo navodiť relaxáciu a uvoľnenie.

Na úplnú relaxáciu je vhodná hudba,  ktorej rytmus je stredne vyvážený a tým upokojuje dych a tep. Nemala by to byť extrémne pomalá, ani extrémne rýchla či hlučná hudba. Najčastejšie sa používajú diela Vivaldiho, Monteverdiho alebo Bacha. Pre zábavu a uvoľnenie je najvhodnejšia ľudová hudba, či etnohudba, pri ktorej sú metricko-rytmické a melodicko-harmonické zložky symbioticky využité. To znamená, že hudba priaznivo ovplyvňuje vegetatívne funkcie: srdcový rytmus, krvný tlak, činnosť pľúc, dýchanie, svalový tonus, motoriku, imunitný systém, metabolizmus, atď. Používa sa aj na zmiernenie bolesti pri ťažkých zraneniach, zároveň aj ako doplnok liečby pri vážnych diagnózach ako Alzheimerova choroba. Muzikoterapia sa uplatňuje aj pri liečení toxikománie a alkoholizmu. Je zaujímavé, že počúvanie hudby priaznivo pôsobí aj na našu pamäť a zlepšuje a predlžuje našu sústredenosť. Mnohí ľudia si zvykli učiť sa s hudbou v pozadí. Opäť tu existujú individuálne odlišnosti, v zásade však platí, že pokojná a tichá hudba môže byť napomáhajúca alebo neutrálna, ale hudba vyvolávajúca „chuť tancovať“ pôsobí skôr rušivo, lebo naša pozornosť sa vtedy rozptyľuje. Hudba pri učení je vhodná najmä na podporu pozornosti pri nenáročných a monotónnych činnostiach.

 Najširšie uplatnenie muzikoterapie je v psychoterapii − pri psychických poruchách − ktoré pramenia z nejakej úzkosti a depresie v medziľudskej komunikácii. Preto sa vyberajú skladby klasicko-romantické od skladateľov ako Beethoven, Chopin, Čajkovskij. Tie slúžia na vyvolávanie silných citových reakcií. Hudba je sama o sebe spôsob komunikácie, preto pomáha jednak  tzv. receptívna muzikoterapia (počúvanie hudby), jednak  tzv. expresívna muzikoterapia, čiže produkovanie hudby, ktoré pomáha jednotlivcovi vyjadriť sa (je to tzv. „emocionálny ventil“). Hudba je schopná špecifickým spôsobom komunikovať a vyústiť do silného emocionálneho vyjadrenia, ktoré u poslucháča vyvoláva okamžitú psychickú odozvu. Výsledok vplyvu hudby a jej prežívania je samozrejme daný aj individuálnymi rozdielmi medzi ľuďmi. Neexistuje iba jediný a u všetkých rovnaký hudobný zážitok. No všeobecne platí, že hudobný zážitok vyúsťuje v umelecký zážitok, ktorý následne ovplyvňuje hudobné vedomie, citový a myšlienkový svet človeka.

Zaujímavosť:

Akú ma hudba moc? Možno ste už počuli o piesni, ktorá sa pokladá za „urbánny mýtus“. Táto skladba je často označovaná ako najdepresívnejšia skladba a dostala prezývku „pieseň samovrahov“. Ide o pieseň Ponurá nedeľa, ktorú v štyridsiatych rokoch zložil maďarský hudobník Rezsö Seress. Na niektorých rozhlasových staniciach ju dokonca zakázali hrať, lebo vzniklo podozrenie, že zapríčinila viacero samovrážd.

Spracované podľa webových stránok:

http://www.muzikoterapia.eu/o-muzikoterapii/
http://www.muzikoterapija.rs/
http://en.wikipedia.org/wiki/Gloomy_Sunday
http://revitalcentrum.eu/content/%C4%8Do-jemuzikoterapia