Študentské topánky, potulky, výlety
Oddelenie slovakistiky organizovalo výlet pre študentov, ktorý sa uskutočnil v utorok 16. decembra 2014.
Finančné prostriedky na úhradu cesty a obedu poskytla Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny
a NVU Hlas ľudu s tlačiarňou HL Print. Študenti mali možnosť navštíviť Rádio Nový Sad RTV Vojvodiny
(Slovenskú redakciu), Televíziu Nový Sad RTV Vojvodiny (Slovenskú redakciu), Novinovo-vydavateľskú
ustanovizeň Hlas ľudu, Kulpínsky kaštieľ Dunđerski, uvedenú tlačiareň v Báčskom Petrovci a Slovenské
vydavateľské centrum. Študentov sprevádzali prof. PhDr. Marta Součková, asistentka Mr. Zuzana Týrová,
asistentka Ma. Jasna Uhláriková a autorka tohto záznamu Ma. Tatiana Pintírová.
V pokračovaní uvádzame imaginárne videnie uvedeného výletu...
Snívanie s úmyslom
Polnoc a možno ešte... Tvárou oproti tebe stojí
strop. Iba z času na čas sa mihne žlté svetlo uličnej lampy odrážajúce sa od skla prechádzajúceho auta.
Budeš tu takto hodiny, nič nerobiť, iba sa bezvýrazne pozerať
do stropu. Hlavou ti prechádza kopa hlúpostí, teraz
asi tušíš niečo o živote, o pominuteľnosti, o konaniach
a následkoch... Ty si najčudnejšia osoba, akú poznám.
Utorok, 16. decembra 2014
6.20 hod. – Budík. Len 5 minút.
6.30 hod. – Budík. O 5 minút...
7.38 hod. – Ešte sa obuť, nasadiť čiapku a... kde sú
kľúče?
7.39 hod. – Kľúče, kľúče, áno! Tu sú.
7.40 hod. – Zámka ešte nie je opravená, nedá sa
zamknúť. Konečne!
7.41 hod. – A už možno počuť známy zvuk. Utekám,
vidím ho, ale do tohto autobusu nenastúpim... Neuveriteľné.
7.42 hod. – Halό – áno – budem meškať – v meste
budem iba pred 11.00 hod. – tak sa teda stretneme tam.
9.40 hod. – Ešte sa obuť, nasadiť čiapku.
9.41 hod. – Je zamknuté.
9.42 hod. – Čakám na zastávke autobus, ktorý dorazí
o 8 minút.
9.50 hod. – Nasadiť slúchadlá a nepočúvať zbytočné
príbehy ľudí, ktorí sa nedokážu zdržať a vykladajú neuveriteľné
detaily zo svojho života. Nikto ich nepotrebuje
počuť, ale oni si asi myslia, že to všetkých navôkol zaujíma...
10.25 hod. – Dorazili sme do mesta, ešte počkať na
mestský autobus.
10.45 hod. – Som na dohodnutom mieste. A už ich
aj vidím.
10.46 hod. – Dobrý deň! – Zmeškala som? – Práve na
rádio som sa tešila... – Nasleduje Televízia Nový Sad, že?
11.15 hod. – Dorazíme pred budovu RTV Vojvodiny
a odovzdávame osobné preukazy, kvôli evidencii, kto
všetko bol v budove. Je tu aj milá pani, ktorá nám vysvetlí,
ako to funguje v televízii. Je to dynamická práca,
dalo by sa povedať, že aj stresujúca...
12.00 hod. – Tak v televízii asi zamestnaná nebudem,
veď mám strach, len čo vidím kameru. Publicistika ako
taká ma tiež veľmi neláka, ale cením si pracovníkov, ktorí
ju dokážu každodenne robiť.
Nastupujeme do mikrobusu a ideme do Báčskeho Petrovca.
12.40 hod. – Prestávka v gymnáziu, pred budovou je
plno žiakov, ktorý vyšli von na čistý vzduch alebo pre svoju
dávku nikotínu. Jedni ustarostene uvažujú o úlohách z písomky, iní sa bezstarostne usmievajú a vymýšľajú nový fόr.
12.41 hod. – Návšteva tlačiarne. Okrem iného sme sa
dozvedeli, že tlačiareň bola založená v roku 1919, vydávajú
tu slovenské vojvodinské časopisy a magazíny, takisto
ako 15 – 20 kníh ročne.
13.30 hod. – Obed v reštaurácii Arόma.
14.30 hod. – Nasleduje návšteva Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade. Hlas ľudu sú na
našom území známe noviny, ktoré každý týždeň nájdeme
v poštovej schránke, a dozvieme sa z nich o najdôležitej-
ších udalostiach z Vojvodiny, ale aj zo sveta.
15.30 hod. – Vezieme sa do Kulpína pozrieť si kaštieľ.
15.35 hod. – Vystupujeme z mikrobusa, lebo sa niečo
stalo s gumou, šofér využije rezervné koleso.
15.50 hod. – Prezeráme si Kulpínsky kaštieľ.
16.00 hod. – Vnútro kaštieľa je autentické, so starým
nábytkom, na stenách visia parádne obrazy a celý priestor
dýcha zvláštnou, osobitou atmosférou. Sprievodca nám
porozpráva o majiteľoch, ktorí vlastnili aj mnohé iné
kaštiele. Vedľa kaštieľa stojí objekt, v ktorom sa dnes
nachádza múzeum, kde sme sa dozvedeli o starodávnej
technike výroby metiel.
17.00 hod. – Tma sa už udomácnila a v diaľke vidno
chvejúce sa farebné svetielka Nového Sadu.
17.44 hod. – Náhlim sa na zastávku.
17.45 hod. – Autobus číslo 42 pokojne odchádza a ja
tomu nemôžem uveriť. Nasadím si slúchadlá a čakám na
nasledovný…
Utorok, 16. decembra 2014
6.20 hod. – Budík.
6.21 hod. – Zapnem telku. „Nové“ udalosti na našej politickej scéne, opozícia obviňuje vládnucich, kým
vládnuca väčšina obviňuje minulosť a minulú neschopnú
vládu. Opäť možno v parlamente počuť urážky, hádky a
nadávky poslancov. V Novom Sade pretrvávajú problémy
s rozkopanými ulicami, súvisiace s nekvalitným vodovodným
potrubím, takže určité autobusy nepôjdu obvyklou
trasou, ale od 16. decembra do 28. decembra 2014 budú
premávať...
7.15 hod. – Ešte si stačím uvariť aj čaj.
7.38 hod. – Čakám na zastávke autobus. Známe unavené
tváre. Niekoľko z nich sa náhlivo ženie bližšie k autobusu
s cieľom zaujať voľné miesto a cestou pohodlne
sedieť.
7.41 hod. – Pokúšam sa dočítať knihu, ale nejde to,
priveľa hluku, priveľa ľudí, ktorí rozprávajú, kričia, šepkajú...
9.20 hod. – Som na dohodnutom mieste. Pomaly prichádzajú
aj ostatné kolegyne.
9.40 hod. – Smerujeme k Rádiu Nový Sad. Tam nám
jeden zo zamestnancov ukáže miestnosť, z ktorej sa dostáva
(vďaka elektromagnetickým vlnám) hudba, správy,
novinky či predpoveď počasia do našich rádií. Tiež nám
prezradí, prečo je jeho práca pekná a dôležitá, ale ako
správny a objektívny novinár poukáže aj na niektoré jej
negatíva.
11.00 hod. – Nasleduje Televízia Nový Sad. Odovzdávame osobné preukazy, kvôli evidencii, záznamu o tom,
kto všetko bol v budove. Hneď sa mi mysľou mihne bombardovanie
minulej budovy Televízie Nový Sad... Ďalšia
zamestnankyňa nám porozpráva o práci v televízii.
Mňa to až tak nezaujalo, aj keď ide o dynamické,
možno až stresujúce zamestnanie. Práca v médiách je
však spojená s veľkou zodpovednosťou, lebo o tom, čo sa
v nich manifestuje, budú ľudia hovoriť a premýšľať. Mňa
publicistika až tak nebaví...
11.45 hod. – Nastupujeme do mikrobusu a smerujeme
do Báčskeho Petrovca.
12.20 hod. – Dvor gymnázia je pustý. Všetci asi píšu
písomky, odpovedajú, niektorí sú vystresovaní, iní sa rehocú
a ďalší zasa ignorujú všetko vôkol seba a chcú sa iba
niekam stratiť...
12.21 hod. – Návšteva tlačiarne. Jedna miestnosť pripomína
múzeum venované písacím strojom, zaujímavé je
pozorovať ich rozvoj a zdokonaľovanie. Tlačiareň má svoju
tradíciu, ktorú dodnes obohacuje.
13.00 hod. – Obed v reštaurácii Arόma.
14.00 hod. – Hlas ľudu – týždenník, ktorý si asi všetci
pozrú s cieľom dozvedieť sa o novinkách, kultúrnych
udalostiach či športových výsledkoch vojvodinských Slovákov,
ale aj o aktualitách zo sveta. Dnes máme príležitosť
navštíviť túto ustanovizeň a dozvedieť sa trochu viac
o tomto týždenníku.
15.00 hod. – Vezieme sa do Kulpína, kde si pozrieme
kaštieľ.
15.15 hod. – Prehliadka Kulpínskeho kaštieľa.
15.20 hod. – Vnútro evokuje dobu, v ktorej bol kaštieľ
postavený, ale dôležitejšie je, že sa zachoval. Mnoho
podobných a azda aj prepychovejších kaštieľov bolo zničených kvôli realizácii určitej ideolόgie. Vedľa kaštieľa
stojí objekt, v súčasnosti múzeom, v ktorom možno nájsť
množstvo starých predmetov, vypovedajúcich o živote
v minulosti.
16.30 hod. – Vezieme sa naspäť do Nového Sadu, ktorý
sa z tme vyčleňuje svojím jemným jasom.
17.10 hod. – Zastávka, z ktorej práve odchádza autobus
číslo 42, opäť nedočítam tú knihu, priveľa hluku, ľudí
a...
Utorok, 16. decembra 2014 ...
Jana Domoniová,
študentka 1. ročníka
No comments:
Post a Comment