Traf! téma: Univerzita – idea, dejiny, realita

38 krajín sveta na jednom mieste – SAS (prakticky o Studia Academica Slovaca)

Milina: 3. augusta 2014 sme s kolegyňou vyštartovali do Bratislavy na letnú školu. SAS pre mňa v tej chvíli neznamenal nič zvláštne. Dokonca som si myslela, že tam tri týždne nevydržím. Hoci mi Anna, ktorá tam už bola, celý čas hovorila, že kurz rýchlo ubehne a že je to zážitok na celý život, nechcelo sa mi tomu veriť, až kým som tam neodišla. 

Anna: Minulý rok som bola prvýkrát na SAS-e a odniesla som si odtiaľ iba tie najkrajšie spomienky. Keď som zistila, že mám možnosť ísť na kurz znova, vôbec som neváhala a hneď som vedela, že Bratislavu opäť navštívim. SAS, ako aj sám pobyt na Slovensku, mi pomohli v zdokonaľovaní sa v slovenčine a spoznala som tam ľudí z celého sveta. 

Kde sme boli ubytované? 

Keď sme prišli do Bratislavy, v poobedňajších hodinách, privítali nás usmiati „SASistenti“, ktorí nám dali program, stravné a cestovné lístky na pár dní a odviedli nás do izby. Všetci sme boli ubytovaní v internáte Družba, vzdialenom desať minút jazdy električkou od Filozofickej fakulty. My sme boli ubytované v jednej izbe, no vedľa nás v bunke bývali kolegyne z Belehradu. Takže Srbsko bolo pokope. :-) 

Mali sme zabezpečené jedlo? 

Jedlo počas celého pobytu bolo vynikajúce. Každý týždeň sme dostávali stravné lístky a volili sme si jedno z troch jedál, pochúťku pre každého. Ani milovníci mäsa, ani vegeteriáni nezostali hladní. Každé ráno od pol siedmej do približne ôsmej hodiny sme mali ra- ňajky. Raňajkovali sme v internáte, zatiaľ čo obed a večeru sme mali na fakulte, takisto ako prednášky. 

Potrebujeme si na SAS zobrať mnoho peňazí? 

Ak sme milovníkmi obchodov a plánujeme si na Slovensku kúpiť nové šaty a topánky, tak je jasné, že peniaze potrebujeme. Ako účastníci letnej školy sme 5 téma: Univerzita – idea, dejiny, realita však mali všetko zabezpečené. V priebehu druhého týždňa sme dostali aj malé štipendium (20 eur). Na jedlo sme peniaze nemíňali, keďže sme mali trikrát denne plné taniere, no možno nebola až taká premyslená cesta na fakultu. Cestovné lístky sme dostali na dva dni, potom sme si ich platili sami. Takže 20 eur sme potrebovali len na električenky, pravda, ak nemáte radi raňajšiu štyridsaťpäťminútovú prechádzku. 

A čo prednášky? 

Hneď prvý deň sme mali test, podľa ktorého nás zaradili do skupín. My sme si zvolili jedna lingvistiku a druhá literárnu interpretáciu. Semináre sme mali v malých skupinách od deviatej do dvanástej. Poobede sme mali prednášky všetci spolu v aule. Prítomnosť na prednáškach nám evidovali „SASistenti“ do našich „SAS indexov“. Semináre, ktoré trvali dva týždne, boli zaujímavé a určite sme sa na nich veľmi zblížili s lektormi aj so „spolužiakmi“ z rôznych krajín sveta.

Rôzne aktivity 

Organizačný tím si dal záležať aj na aktivitách mimo prednášok. Spoznali sme slovenskú kultúru, tradičné jedlá, ľudovú hudbu pri večeri (Maroša Mikuša), ale tiež moderné piesne, ktoré nám hrala kapela In vivo. Nechýbali ani filmy v kine, ani divadelné predstavenie Ó sláva hviezd, ó sláva. Počas víkendov sme spoznali aj iné miesta Slovenska a vybrali sme sa na exkurzie. Každý si volil jednu z troch pripravených trás a takmer 180 účastníkov SAS-u sa stratilo v nových krásach Slovenska. My sme mali možnosť vidieť Piešťany, Brodzany, Bojnický zámok, Trnavu, Komárno. Tiež sme navštívili Bratislavský hrad, Parlament, Dóm sv. Martina aj miestnosti SĽUK-u. Posledný týždeň boli tvorivé dielne. Každý účastník si zvolil nejakú činnosť, ktorú by sa chcel naučiť alebo sa iba pobaviť. Tak sme si volili medzi fotografiou, filmom, ľudovým tancom, divadlom a inými aktivitami. Odborníci z daných oblastí s nami pracovali tri dni a posledný štvrtok sme prezentovali, v programe Sami sebe, čo sme pripravili. 

Nové kamarátstva 

Od prvého dňa sme boli bohatšie o niekoľko nových kamarátstiev a počet sa každý deň zväčšoval. I keď bol program nabitý, predsa sme si našli čas a sily na večerné „žúrky“, narodeninové oslavy, bieloruskú či maďarskú „párty“. Kamarátili sme sa v škole, na izbách alebo pred internátom. A tak sa z cudzincov z tridsiatich ôsmich krajín sveta stala rodina. Našli sme si tam kamarátov, bez ktorých si SAS nevieme ani predstaviť. Kamarátov z Ukrajiny, Českej republiky, Talianska, Švajčiarska, Chorvátska, Maďarska, Argentíny a z iných častí sveta. Smiech, radosť, spev, gitara, ktoré nás sprevádzali počas celej letnej školy, vystriedal plač na poslednom večierku, keď sme sa všetci lúčili a odchádzali domov. SAS je zážitok na celý život. Spomienky zo SAS-u nie je možné opísať na niekoľkých riadkoch, všetky si však uchovávame navždy. Dúfame, že sa s ľuďmi zo SAS-u ešte stretneme, možno aj navštívime ich krajiny a zaspomíname si na 50. ročník letnej školy slovenské- ho jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. 

Milina Čiliaková a Anna Balážová, 

študentky 3. ročníka