Monday 22 June 2015

Traf! téma: Univerzita – idea, dejiny, realita

Ideál univerzity


Málo filozofov sa doteraz dôkladne zaoberalo otázkou autonómie, čiže slobody univerzity a cieľmi vzdelávacieho systému. Jedným z nich je nemecký existencialista Karl Jaspers, ktorý sa vo svojich prácach, predovšetkým v knihe Idea univerzity (Die Idee der Universität, 1946), kriticky zmienil o význame a dosahoch vysokoškolského vzdelá- vania v období panovania prírodovednej racionality. 

Podľa Jaspersa predstavuje univerzita spoločenský jav, ktorý je často v konfliktnom a protikladnom vzťahu s požiadavkami spoločenského zariadenia. Daný protiklad sa dá najjednoduchšie znázorniť tým, že univerzita, na jednej strane, potrebuje samostatnosť a čelí nátlaku záujmových skupín, aby si zachovala vlastnú pravdivosť, na druhej strane musí vyhovieť požiadavkám spoločnosti. Univerzita dnes nie je zdrojom šírenia kresťanských ideálov, pretože moderná sekulárna spoločnosť takúto formu vzdelávania nepotrebuje. 

Karl Jaspers definuje univerzitu ako priestor pátrania po pravde, pretože len takto si môžu profesori a študenti plniť svoje úlohy a utvárať lepšiu budúcnosť. Čitateľovi, ktorý číta jeho práce s časovým a priestorovým odstupom, sa môže zdať, že Jaspersa zaujíma i otázka štátneho financovania univerzít, jemu však ide o ontologický problém, o zmysel univerzity v dobe dominancie prírodných vied. 

Filozofická idea univerzity predpokladá jej univerzálnosť a zameranosť na celé ľudské bytie, na existenciu, zatiaľ čo moderné vedy uplatňujúce matematické a analytické metódy smerujú skôr k fragmentom ľudskej bytosti. V tom spočíva nebezpečenstvo a devalvovanie vzdelávania. Podstatu, ktorou by sa mali študenti a profesori zaoberať, a to pod „dozorom“ filozofie, čiže systematickej znalosti kozmického poriadku, vytlačili partikulárne vedy. Jednoducho konštatované, moderné vedy dokážu vysvetliť takmer všetko, ale nie aj to, na čom človeku najviac záleží – zmysel ľudského bytia. 

Veľmi dôležitým je aj vzťah študenta k vzdelávaniu, ktoré predstavuje univerzita. Vysokoškolské vzdelávanie by malo formovať svetonázor študenta, cibriť jeho kritický pohľad na svet a podstatu vecí. Nakoľko však môže takéto požiadavky splniť systém, v ktorom panuje technický typ racionality, taký odlišný od existenčnej alebo filozofickej koncepcie? 

Slobodu univerzity pozoruje Karl Jaspers idealistickým osvietenským pohľadom, podľa ktorého by mal systém vzdelávania odzrkadľovať myšlienku existenčnej celistvosti bytia. Realita je však iná a preto filozofia a autentická existencia dávno opustili vysokoškolské ustanovizne. Ich návrat nemožno očakávať v zmenených politicko-ekonomických podmienkach, značne odlišných od dominujú- cich tendencií v druhej polovici 19. storo- čia. Súčasný stav vysokoškolského systému skôr brzdí, než afirmuje boj o dosiahnutie autentickej existencie.

Z dnešnej perspektívy sa Jaspersove idey zdajú pomerne vzdialené. Reorganizácia vysokoškolského systému, ktorý by zodpovedal vnútornej potrebe sebarealizá- cie človeka, je ťažko realizovateľná aj v krajinách s dlhou tradíciou, nieto v krajinách na okraji civilizovaného sveta. Univerzitná práca má u nás vo väčšine prípadov ďaleko od prí- rodovedeckej metodológie a systematickosti vôbec. O idei bytia založeného na ucelenom systéme vedomostí nemožno zo žabej perspektívy ani snívať. 

Na druhej strane sú zrejmé isté výhody parciálneho vzdelávania a uplatňovania analytického modelu logického uvažovania, a to predovšetkým v technike, medicíne a v takmer všetkých oblastiach, ktoré sú späté s moderným spôsobom života. V tomto zmysle návrat ideálov univerzálneho vzdelávania a systému vied ťažko očakávať. Čo sa týka filozofie a umenia, súčasná koncepcia vzdelávania necháva čistý kontemplatívny priestor pre kritiku i tvorivosť.

 Vladimír Valihora,
študent 4. ročníka


No comments:

Post a Comment