Traf! téma: V labyrinte knižníc

Pouličné kníhkupectvo s Ernstom Blochom a Cliveom Barkerom

Knihy sa vynášajú na ulicu, kde sa vŕšia alebo vyskytujú ojedinele medzi inými nepotrebnými vecami. Rozhá­dzané náhodne alebo zámerne poukladané, spolu tvoria konglomerát epizód zo životov ich majiteľov. Všetky sú demokraticky rovnaké a od zodraného asfaltu ich delí kus nylónovej fólie. Jej intelektuálne veličenstvo, kniha, sa priatelí s hmotou nesúrodých predmetov, pri nej leží do­driapaná topánka, navždy odtrhnutá od svojho páru. Ďalej je tu počítačová klávesnica, nositeľka redukovanej abece­dy či hodinky zaznamenávajúce nepresný čas. Nad nimi sa vznáša stolička bez nohy a iný telesne postihnutý náby­tok. Ozajstné divadielko vyliezlo z kontajnera a rozprestre­lo sa pod nohami okoloidúcich. Kŕdeľ zoskupený právom byť vymenený za peniaze. Papier, plastika, drevo či oceľ v stovkách foriem číhajú na svojich budúcich majiteľov.

Kopu artiklov viaže poriadok. V každom obchode sú produkty zoradené po poriadku. Literatúra predstavuje osobitý celok, v ktorom pornografické čítanie, marxizmus a trash lifestyle časopisy vypĺňajú najväčšiu časť knižných artiklov. Biografia J. B. Tita svojou sedemzväzkovou hmo­tou oddeľuje obrázkové knihy pre deti od obrázkových kníh pre staršie deti a dospelých.

Predavač predsa pozná etické bariéry a má aj vkus. Je majiteľ pouličného kníhkupectva a vlastní aj vedľajší obchod. Napriek tomu jeho chudobné curriculum vitae obsahuje ukotvený, ukonaný, utíšený. Menom priezvis­kom nedôležitý. Knihovník je uzavretý vo svojom ubitom bytí, dusiť sa v ničnerobení celé predpoludnia preňho ne­predstavuje žiadnu záťaž. Iného východiska niet. Nirvánu občas preruší študent s úzkou hlavou vyrastenou spoza okuliarov s tučným rámom, ktorý sa usiluje zistiť, akým právom marxistický teoretik Ernst Bloch sedí v spoločnosti nahých lesbičiek.

Je to vedomá narážka na splývanie filozofickej literatú­ry s politickým systémom v období šírenia socializmu? Či pre ňu treba odsúdiť ľavicového teoretika Ernsta Blocha, pre trampoty neslýchaného spoločenského zriadenia? Nech sa tu potí nemecký autor, veď aj tak jeho utopistický názor zavrhla realita, pretáča sa v hlave študenta.

Predavač sa mohol iba bezvýrazne pozrieť na zapýre­nú dioptrickú postavu. Nevie o žiadnej utopistickej teórii, chcel len oddeliť pestrofarebné od jednofarebného, od kašičkou zašpinených obrázkových kníh.

Sledovanie osudu knihy by otvorilo stručnú historku o tom, ako sa Bloch dostal do rúk knihovníka s trojslovným CV a potom do zvrátenej spoločnosti J. B. Tita a pornogra­fickej literatúry.

S Blochom sa rozlúčil jeho dlhoročný prvý majiteľ. Na obálke zapísané: Rozlúčka s utópiou. Majiteľ bol kedysi jeho horlivým zástancom, členom komunistickej stra­ny. Potom jeho kňazsky čierna brada vystriedala ohole­nú, Brionom vyčistenú tvár. Brada je dnes preňho prepy­chovým symbolom úspešne vykonaných transformačných procesov. Znovu objavil silu tradičných, patriarchálnych hodnôt predkov a zrazu sa mu znechutila kniha s utopic­kým titulom. Pravda, trojzväzkové diela neznášal ani pred­tým, zaberali dosť priestoru jednoizbového bytu. Rozho­dol sa vyšmariť odpornú knihu do odpadu. Tam ju našiel majiteľ pouličného kníhkupectva a vytiahol z potravín, zľahka očistil a Bloch je už artiklom pouličného kníhkupec­tva. Rovno pred nohami študenta, ktorý knihu napokon nekúpi pre nevýhodnú cenu.

Dnes sa nepredá ani vedľa Blocha sa roz­prestierajúci Clive Barker so svojou hororo­vou fantastikou, ani zľava mu nepomôže do­žiť sa vlastného recyklovania, hoci literatúra, ktorá nebrzdí fantáziu, je omnoho populár­nejšia než čítanie utópií. Ono nemá ozajstnú krv na stranách.

Na opačnej strane ulice, zoči-voči pou­ličnému kníhkupectvu dlážkového typu, je postavená búdka. Reprezentačný objekt, kde sa okrem cigariet predávajú aj knihy. Podľa slov predavačky sa najlepšie predáva tragická autobiografia hercovraha, imigranta a historická pornografia kosovského typu.

vv (Vladimír Valihora, 3. ročník)