Traf! téma: V labyrinte knižníc

Tajomstvo knižnice

v románe Meno ruže  
Umberta Eca

Román Umberta Eca Meno ruže obišiel celý svet. Táto historická detektívka, teologický traktát, duchovný spis, filozofický román či kniha o knihách v sebe ukrýva mnohé tajomstvá, podobne ako i kniž­nica, v ktorej sa odohráva zápletka románu.

Počas celého pobytu protagonistov Viliama z Bas­kervillu a Adsa, svojráznej dvojice pripomínajúcej dok­tora Watsona a Sherlocka Holmesa, sa hľadá kniha, ktorá údajne odhalí príčinu vrážd. Kniha sa nachádza v knižnici, veľkom labyrinte, v ktorom je veľmi zložité zorientovať sa. V tomto zmysle knižnicu môžeme po­chopiť ako múdrosť, túžbu po nej či samotnú knihu, ktorú Viliam hľadá, ako vedomosti, ktoré mu pomôžu vyriešiť zločin. Knižnica je opradená magickou, tajom­nou symbolikou.

Hneď pri vstupe do kláštora si protagonisti všímajú architek­túru Budovy, v ktorej sa na naj­vyššom poschodí nachádza kniž­nica. Celá oplýva tajomstvom, jej symbolika je spätá s posvät­nosťou, spirituálnosťou. Tá by mohla symbolizovať náš svet, v ktorom je vzdelanie, múdrosť, na najvyššej úrovni, podobne ako knižnica bola na najvyššom poschodí Budovy.

Veľkým tajomstvom v diele je samotná knižnica. Nachádza sa na najvyššom poschodí a vstup do nej je umožnený iba málokomu. Vchod si knižnica bráni sama: „je nepreniknuteľná ako pravda, ktorú hostí, úskočná ako lož, ktorú stráži, je duchovným labyrin­tom, ale je aj labyrintom pozemským.“ (Eco, 1991, s. 20). Viliam a Adso po odhalení vchodu do knižnice ju niekoľkokrát navštívia bez výsledku. Vedia, že hľadajú knihu, netušia však presne, o aký text ide. Postupne odhaľujú, že knižnica je usporiadaná podľa písmen. Každá miestnosť predstavuje jedno písmeno a tak pochopia, že z nich musia utvoriť slová. Postavy od­halia, že knižnica je vytvorená a usporiadaná podľa zemekruhu. Smer čítania názvov je zakaždým iný. Raz sa názvy čítajú iba jedným smerom, inokedy odzadu dopredu, do kruhu a niekedy bolo jedno písmenko súčasťou dvoch názvov. Pri rozlúštení hádanky však Viliam a Adso narazili na mnohé prekážky, napríklad na zrkadlá, rozvrhnuté po miestnostiach tak, aby zne­tvorovali výzor každého, kto na seba pozrie, alebo na knihy, ktoré, keď sa otvorili, prach z nich omámil čita­teľa. Aj cesta k múdrosti, ku ktorej sa dostaneme cez tajomstvo kníh, je opradená mnohými prekážkami. Preto je tak veľa „povolaných, ale málo vyvolených“.

Rovnako ťažká je aj cesta vzdelávania, cesta k po­znaniu. Na rozdiel od Ecových prekážok, ktoré čitateľ musí prekonať, aby sa dostal do cieľa knihy, do cie­ľa múdrosti v knihe života okrem trpezlivosti a vytr­valosti potrebujeme aj iné hodnoty. Ktoré – to musí odhaliť každý jeden brodením sa labyrintom života.

Vchod do jednej miestnosti knižnice hľadali postavy najťaž­šie. Bola to zamurovaná miest­nosť Finis africae, do ktorej sa dalo vstúpiť až po objavení ďal­šej slovnej hry. Bola tam kniha, ktorú postavy hľadali: Aristo­telova druhá kniha O smiechu, pre ktorú zomierali všetky obete v opátstve. Jej stra­ny boli potreté jedom a keď sa pri jej listovaní čitateľ prstom dotkol jazyka, aby si ovlažil prst na ľahšie listo­vanie, jed si sám vnášal do tela, a to takým spôsobom, že ako rýchlo chcela obeť čítať, tak rýchlo aj zomrela. Podobne to máme aj s vedomosťami: ak niečo veľmi a okamžite chceme vedieť, môže nás to zabiť.

Jorge, ktorý bol príčinou všetkých obetí, stačil pred svojou smrťou podpáliť knižnicu, miesto poznania, kde boli uschované poklady filozofie, histórie a prírodných vied. Zhorela knižnica, no vedomosti, múdrosť a vášeň po odhalení tajomstiev, ktoré skrývajú knihy, zostala.

Anna Margareta Valentová, 5. ročník

Eco, Umberto: Meno ruže. Bratislava: Tatran, 1991. 512 s. 

Rovnako ťažká je aj cesta vzdelávania, cesta k poznaniu. Na rozdiel od Ecových prekážok, ktoré čitateľ musí prekonať, aby sa dostal do cieľa knihy, do cieľa múdrosti v knihe života okrem trpezlivosti a vytrvalosti potrebujeme aj iné hodnoty. Ktoré – to musí odhaliť každý jeden brodením sa labyrintom života.