Traf! Pôvodná tvorba

K literárnemu súbehu študentov Oddelenia slovakistiky

Lektorát slovenského jazyka a kultúry na Oddelení slovakistiky FF Univerzity v Novom Sade v minulom akademickom roku (2014) prvýkrát inicioval súťaž o najlepšiu študentskú (umeleckú, esejistickú či literárnovednú) prácu. Cieľom súťaže bolo podnietiť študentov k tvorbe a čítaniu a zmapovať ich afinitu k literárnej produkcii. V podmienkach súťaže sa nešpecifikovali žánrové obmedzenia, a tak študenti poslali prozaické, básnické a literárnovedné texty, ako aj ponášky na iné diela a adaptácie. Na adresu prišlo 10 literárnych prác od siedmich študentov. Štatistický vzaté, každý tretí študent Oddelenia slovakistiky prejavuje aktívny vzťah k literárnej činnosti, čo je v pomere k celkovému počtu študujúcich vysoké percento. Práve z týchto dôvodov sme sa rozhodli podporiť ich aktivitu, najlepšie práce náš lektorát odmenil aj knihami. Odmenené práce uverejňujeme v rubrike pôvodnej tvorby. Komisia (prof. PhDr. Marta Souč- ková, prof. Dr. Jarmila Hodoličová a doc. Dr. Marína Šimáková Speváková) ohodnotila tri odmenené literárne texty ako rovnocenné. 

Prozaický text Martiny Bartošovej, Nič, oceňujeme pre odvážny vstup do intertextuality. Bartošovej text odvádza čitateľovu pozornosť z pomerne stereotypného začiatku k textom iných autorov prostredníctvom aluzívnych sémantických meandrov. Sú to predovšetkým prózy vojvodinských spisovateľov Ladislava Čániho, Miroslava Šipického, Tomáša Čelovského, Zoroslava Jesenského, Víťazoslava Hronca, Viery Benkovej, čím autorka zostala v hraniciach geokultúrneho kontextu Vojvodiny. Cieľom uplatnenia postupu nebola sémantická nadstavba východiskového textu, ale prostredníctvom iných textov sa autorka pohrala s vyprázdnenosťou a banalitou každodennosti. Barto- šová čiastočne inovovala tvorivé postupy za pomoci známych slovenských vojvodinských textov. Poznajúc Martinine výkony počas štúdia, môžeme konštatovať, že práve v kultivácii syntézy vedomostí a tvorivosti vidíme perspektívu jej ďalšej tvorby. 

Aneta Lomenová sa prezentovala rukopisom prózy a vzhľadom na autorkine literárne začiatky pomerne zložitou naráciou. Ide o krátku prózu, Terapia pre medailóny (obete si nárokujú na výhru), ktorú tematicky a typizáciou mužsko-ženských postáv môžeme zaradiť do populárnej literatúry. Lomenová bezpochyby dobre pozná literatúru tohto typu, ktorá vzniká a vychádza i na Slovensku, čo dokazuje zvolená ľúbostná tematika s prvkami mystery story. Uvedené však môžeme brať ako pozitívum, lebo Lomenová na pozadí tohto typu lektúry vytvára príbehy, ktoré síce patria medzi populárne čítanie, avšak gramotné a štylisticky prepracované. Rozmach populárnej literatúry na Slovensku (a inde) môžeme sledovať v kontexte všeobecných procesov demokratizácie a otvárania sa literárneho trhu. Vo vojvodinskej literatúre písanej po slovensky zjav populárnej prózy môžeme nadviazať aj na situáciu z medzivojnového obdobia. Vtedy, keď spisovateľky zo Slovenska (napríklad Terézia Vansová) písali vyspelé populárne prózy, prejavila sa takto i vojvodinská autorka Blanka Fábryová románom Hlas krvi, prednedávnom opätovne vydaným v SVC. Na Slovensku by Lomenovej tvorba bola možno jednou z mnohých, ale vo vojvodinskom kontexte je pozoruhodným javom, že sa malá literatúra dokáže rozvetvovať týmto smerom. 

Vladimír Valihora poslal do súťaže literárnovednú prácu Ontológia tela v poézii prvej polovice 20. storočia. Text je tematickým rozšírením seminárnej práce, úryvok z ktorej sme uverejnili v minulom čísle časopisu Traf!. Valihora sa vo svojom príspevku sústreďuje najmä na titulný motív v tvorbe R. Fabryho a I. Kraska, pričom svoje postrehy generalizuje a uvádza do súvislostí so symbolickými významami tela. U Valihoru vidno podklad, ktorý získal absolvovaním štú- dia filozofie, čo sa najviac prejavuje v jeho schopnosti zovšeobecňovania. Valihora uvažuje nad konkrétnymi štylistickými javmi aj v kontexte ich sémantického uplatnenia. Jeho texty sú tiež jazykovo kultivované a prejavuje sa v nich tvorivý prístup k téme. 

Všetci traja študenti prejavili kvalitatívny posun vzhľadom na ich vlaňajšiu tvorbu, ukážky z ktorej sme uverejnili v časopise Traf!. Súťaž o najlepšiu študentskú prácu Oddelenie slovakistiky a novosadský lektorát slovenského jazyka a kultúry zopakuje, lebo prax potvrdila, že sa máme na čo tešiť.

Marína Šimáková Speváková 

Traf! téma: Univerzita – idea, dejiny, realita

Vianočné posedenie na Oddelení slovakistiky

Týždeň pred Vianocami dýchalo Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade adventnou atmosférou. Študenti pripravili krásne vianočné posedenie s kultúrno-umeleckým programom. Pozvali naň svojich profesorov a ako jedna veľká rodina oslávili na svojej katedre vianočné sviatky. 

Ruky k dielu priložili študenti všetkých ročníkov a dobre zvolenými piesňami a divadelnými predstaveniami urobili svojim profesorom radosť. Odzneli piesne v podaní študentiek 1. ročníka master štúdií, sestier Lomenových, a trefné divadielka podľa zdramatizovanej rozprávky súčasného slovenského prozaika Petra Karpinského Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali a na základe hry mladej slovenskej dramatičky Michaely Zakuťanskej Narodeniny. Program moderovala Milina Čiliaková a nacvičila ho a pripravila lektorka slovenského jazyka a kultúry, profesorka Marta Součková. Po programe si študenti rozdelili darčeky, ktoré vlastnoručne vyhotovili pre svojich kolegov. Na záver sa študentom a všetkým prítomným prihovorila vedúca Oddelenia slovakistiky, profesorka Jarmila Hodoličová, ktorá program pochválila a poďakovala sa študentom za krásny večierok. Na znak vďaky rozdala všetkým študentom darčeky a zaželala všetkým prí- jemné a pokojné sviatky. 

Večierok pokračoval vo voľnom rozhovore pri občerstvení, ktoré pripravili profesori i študentky.

Pri svetle sviečok a vôni koláčov Vianoce zavítali v tomto roku na Oddelenie slovakistiky skôr ako inokedy...

Anna Molnárová Asodiová,

študentka 5. ročníka 

Traf! téma: Univerzita – idea, dejiny, realita

Študentské topánky, potulky, výlety 

Oddelenie slovakistiky organizovalo výlet pre študentov, ktorý sa uskutočnil v utorok 16. decembra 2014. Finančné prostriedky na úhradu cesty a obedu poskytla Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a NVU Hlas ľudu s tlačiarňou HL Print. Študenti mali možnosť navštíviť Rádio Nový Sad RTV Vojvodiny (Slovenskú redakciu), Televíziu Nový Sad RTV Vojvodiny (Slovenskú redakciu), Novinovo-vydavateľskú ustanovizeň Hlas ľudu, Kulpínsky kaštieľ Dunđerski, uvedenú tlačiareň v Báčskom Petrovci a Slovenské vydavateľské centrum. Študentov sprevádzali prof. PhDr. Marta Součková, asistentka Mr. Zuzana Týrová, asistentka Ma. Jasna Uhláriková a autorka tohto záznamu Ma. Tatiana Pintírová. 

V pokračovaní uvádzame imaginárne videnie uvedeného výletu...

Snívanie s úmyslom

Polnoc a možno ešte... Tvárou oproti tebe stojí strop. Iba z času na čas sa mihne žlté svetlo uličnej lampy odrážajúce sa od skla prechádzajúceho auta. Budeš tu takto hodiny, nič nerobiť, iba sa bezvýrazne pozerať do stropu. Hlavou ti prechádza kopa hlúpostí, teraz asi tušíš niečo o živote, o pominuteľnosti, o konaniach a následkoch... Ty si najčudnejšia osoba, akú poznám. 

Utorok, 16. decembra 2014

6.20 hod. – Budík. Len 5 minút. 

6.30 hod. – Budík. O 5 minút... 

7.38 hod. – Ešte sa obuť, nasadiť čiapku a... kde sú kľúče? 

7.39 hod. – Kľúče, kľúče, áno! Tu sú. 

7.40 hod. – Zámka ešte nie je opravená, nedá sa zamknúť. Konečne! 

7.41 hod. – A už možno počuť známy zvuk. Utekám, vidím ho, ale do tohto autobusu nenastúpim... Neuveriteľné. 

7.42 hod. – Halό – áno – budem meškať – v meste budem iba pred 11.00 hod. – tak sa teda stretneme tam. 

9.40 hod. – Ešte sa obuť, nasadiť čiapku. 

9.41 hod. – Je zamknuté. 

9.42 hod. – Čakám na zastávke autobus, ktorý dorazí o 8 minút. 

9.50 hod. – Nasadiť slúchadlá a nepočúvať zbytočné príbehy ľudí, ktorí sa nedokážu zdržať a vykladajú neuveriteľné detaily zo svojho života. Nikto ich nepotrebuje počuť, ale oni si asi myslia, že to všetkých navôkol zaujíma... 

10.25 hod. – Dorazili sme do mesta, ešte počkať na mestský autobus. 

10.45 hod. – Som na dohodnutom mieste. A už ich aj vidím.

10.46 hod. – Dobrý deň! – Zmeškala som? – Práve na rádio som sa tešila... – Nasleduje Televízia Nový Sad, že? 

11.15 hod. – Dorazíme pred budovu RTV Vojvodiny a odovzdávame osobné preukazy, kvôli evidencii, kto všetko bol v budove. Je tu aj milá pani, ktorá nám vysvetlí, ako to funguje v televízii. Je to dynamická práca, dalo by sa povedať, že aj stresujúca... 

12.00 hod. – Tak v televízii asi zamestnaná nebudem, veď mám strach, len čo vidím kameru. Publicistika ako taká ma tiež veľmi neláka, ale cením si pracovníkov, ktorí ju dokážu každodenne robiť. 

Nastupujeme do mikrobusu a ideme do Báčskeho Petrovca. 

12.40 hod. – Prestávka v gymnáziu, pred budovou je plno žiakov, ktorý vyšli von na čistý vzduch alebo pre svoju dávku nikotínu. Jedni ustarostene uvažujú o úlohách z písomky, iní sa bezstarostne usmievajú a vymýšľajú nový fόr. 

12.41 hod. – Návšteva tlačiarne. Okrem iného sme sa dozvedeli, že tlačiareň bola založená v roku 1919, vydávajú tu slovenské vojvodinské časopisy a magazíny, takisto ako 15 – 20 kníh ročne. 

13.30 hod. – Obed v reštaurácii Arόma. 

14.30 hod. – Nasleduje návšteva Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade. Hlas ľudu sú na našom území známe noviny, ktoré každý týždeň nájdeme v poštovej schránke, a dozvieme sa z nich o najdôležitej- ších udalostiach z Vojvodiny, ale aj zo sveta. 

15.30 hod. – Vezieme sa do Kulpína pozrieť si kaštieľ. 

15.35 hod. – Vystupujeme z mikrobusa, lebo sa niečo stalo s gumou, šofér využije rezervné koleso. 15.50 hod. – Prezeráme si Kulpínsky kaštieľ. 

16.00 hod. – Vnútro kaštieľa je autentické, so starým nábytkom, na stenách visia parádne obrazy a celý priestor dýcha zvláštnou, osobitou atmosférou. Sprievodca nám porozpráva o majiteľoch, ktorí vlastnili aj mnohé iné kaštiele. Vedľa kaštieľa stojí objekt, v ktorom sa dnes nachádza múzeum, kde sme sa dozvedeli o starodávnej technike výroby metiel. 

17.00 hod. – Tma sa už udomácnila a v diaľke vidno chvejúce sa farebné svetielka Nového Sadu. 17.44 hod. – Náhlim sa na zastávku. 

17.45 hod. – Autobus číslo 42 pokojne odchádza a ja tomu nemôžem uveriť. Nasadím si slúchadlá a čakám na nasledovný…

Utorok, 16. decembra 2014

6.20 hod. – Budík. 

6.21 hod. – Zapnem telku. „Nové“ udalosti na našej politickej scéne, opozícia obviňuje vládnucich, kým vládnuca väčšina obviňuje minulosť a minulú neschopnú vládu. Opäť možno v parlamente počuť urážky, hádky a nadávky poslancov. V Novom Sade pretrvávajú problémy s rozkopanými ulicami, súvisiace s nekvalitným vodovodným potrubím, takže určité autobusy nepôjdu obvyklou trasou, ale od 16. decembra do 28. decembra 2014 budú premávať... 

7.15 hod. – Ešte si stačím uvariť aj čaj. 

7.38 hod. – Čakám na zastávke autobus. Známe unavené tváre. Niekoľko z nich sa náhlivo ženie bližšie k autobusu s cieľom zaujať voľné miesto a cestou pohodlne sedieť. 

7.41 hod. – Pokúšam sa dočítať knihu, ale nejde to, priveľa hluku, priveľa ľudí, ktorí rozprávajú, kričia, šepkajú... 

9.20 hod. – Som na dohodnutom mieste. Pomaly prichádzajú aj ostatné kolegyne. 

9.40 hod. – Smerujeme k Rádiu Nový Sad. Tam nám jeden zo zamestnancov ukáže miestnosť, z ktorej sa dostáva (vďaka elektromagnetickým vlnám) hudba, správy, novinky či predpoveď počasia do našich rádií. Tiež nám prezradí, prečo je jeho práca pekná a dôležitá, ale ako správny a objektívny novinár poukáže aj na niektoré jej negatíva. 

11.00 hod. – Nasleduje Televízia Nový Sad. Odovzdávame osobné preukazy, kvôli evidencii, záznamu o tom, kto všetko bol v budove. Hneď sa mi mysľou mihne bombardovanie minulej budovy Televízie Nový Sad... Ďalšia zamestnankyňa nám porozpráva o práci v televízii. Mňa to až tak nezaujalo, aj keď ide o dynamické, možno až stresujúce zamestnanie. Práca v médiách je však spojená s veľkou zodpovednosťou, lebo o tom, čo sa v nich manifestuje, budú ľudia hovoriť a premýšľať. Mňa publicistika až tak nebaví... 

11.45 hod. – Nastupujeme do mikrobusu a smerujeme do Báčskeho Petrovca. 

12.20 hod. – Dvor gymnázia je pustý. Všetci asi píšu písomky, odpovedajú, niektorí sú vystresovaní, iní sa rehocú a ďalší zasa ignorujú všetko vôkol seba a chcú sa iba niekam stratiť... 

12.21 hod. – Návšteva tlačiarne. Jedna miestnosť pripomína múzeum venované písacím strojom, zaujímavé je pozorovať ich rozvoj a zdokonaľovanie. Tlačiareň má svoju tradíciu, ktorú dodnes obohacuje. 

13.00 hod. – Obed v reštaurácii Arόma. 

14.00 hod. – Hlas ľudu – týždenník, ktorý si asi všetci pozrú s cieľom dozvedieť sa o novinkách, kultúrnych udalostiach či športových výsledkoch vojvodinských Slovákov, ale aj o aktualitách zo sveta. Dnes máme príležitosť navštíviť túto ustanovizeň a dozvedieť sa trochu viac o tomto týždenníku. 

15.00 hod. – Vezieme sa do Kulpína, kde si pozrieme kaštieľ. 

15.15 hod. – Prehliadka Kulpínskeho kaštieľa. 

15.20 hod. – Vnútro evokuje dobu, v ktorej bol kaštieľ postavený, ale dôležitejšie je, že sa zachoval. Mnoho podobných a azda aj prepychovejších kaštieľov bolo zničených kvôli realizácii určitej ideolόgie. Vedľa kaštieľa stojí objekt, v súčasnosti múzeom, v ktorom možno nájsť množstvo starých predmetov, vypovedajúcich o živote v minulosti. 

16.30 hod. – Vezieme sa naspäť do Nového Sadu, ktorý sa z tme vyčleňuje svojím jemným jasom. 17.10 hod. – Zastávka, z ktorej práve odchádza autobus číslo 42, opäť nedočítam tú knihu, priveľa hluku, ľudí a... 

Utorok, 16. decembra 2014 ... 

Jana Domoniová, 

študentka 1. ročníka

Traf! téma: Univerzita – idea, dejiny, realita

38 krajín sveta na jednom mieste – SAS (prakticky o Studia Academica Slovaca)

Milina: 3. augusta 2014 sme s kolegyňou vyštartovali do Bratislavy na letnú školu. SAS pre mňa v tej chvíli neznamenal nič zvláštne. Dokonca som si myslela, že tam tri týždne nevydržím. Hoci mi Anna, ktorá tam už bola, celý čas hovorila, že kurz rýchlo ubehne a že je to zážitok na celý život, nechcelo sa mi tomu veriť, až kým som tam neodišla. 

Anna: Minulý rok som bola prvýkrát na SAS-e a odniesla som si odtiaľ iba tie najkrajšie spomienky. Keď som zistila, že mám možnosť ísť na kurz znova, vôbec som neváhala a hneď som vedela, že Bratislavu opäť navštívim. SAS, ako aj sám pobyt na Slovensku, mi pomohli v zdokonaľovaní sa v slovenčine a spoznala som tam ľudí z celého sveta. 

Kde sme boli ubytované? 

Keď sme prišli do Bratislavy, v poobedňajších hodinách, privítali nás usmiati „SASistenti“, ktorí nám dali program, stravné a cestovné lístky na pár dní a odviedli nás do izby. Všetci sme boli ubytovaní v internáte Družba, vzdialenom desať minút jazdy električkou od Filozofickej fakulty. My sme boli ubytované v jednej izbe, no vedľa nás v bunke bývali kolegyne z Belehradu. Takže Srbsko bolo pokope. :-) 

Mali sme zabezpečené jedlo? 

Jedlo počas celého pobytu bolo vynikajúce. Každý týždeň sme dostávali stravné lístky a volili sme si jedno z troch jedál, pochúťku pre každého. Ani milovníci mäsa, ani vegeteriáni nezostali hladní. Každé ráno od pol siedmej do približne ôsmej hodiny sme mali ra- ňajky. Raňajkovali sme v internáte, zatiaľ čo obed a večeru sme mali na fakulte, takisto ako prednášky. 

Potrebujeme si na SAS zobrať mnoho peňazí? 

Ak sme milovníkmi obchodov a plánujeme si na Slovensku kúpiť nové šaty a topánky, tak je jasné, že peniaze potrebujeme. Ako účastníci letnej školy sme 5 téma: Univerzita – idea, dejiny, realita však mali všetko zabezpečené. V priebehu druhého týždňa sme dostali aj malé štipendium (20 eur). Na jedlo sme peniaze nemíňali, keďže sme mali trikrát denne plné taniere, no možno nebola až taká premyslená cesta na fakultu. Cestovné lístky sme dostali na dva dni, potom sme si ich platili sami. Takže 20 eur sme potrebovali len na električenky, pravda, ak nemáte radi raňajšiu štyridsaťpäťminútovú prechádzku. 

A čo prednášky? 

Hneď prvý deň sme mali test, podľa ktorého nás zaradili do skupín. My sme si zvolili jedna lingvistiku a druhá literárnu interpretáciu. Semináre sme mali v malých skupinách od deviatej do dvanástej. Poobede sme mali prednášky všetci spolu v aule. Prítomnosť na prednáškach nám evidovali „SASistenti“ do našich „SAS indexov“. Semináre, ktoré trvali dva týždne, boli zaujímavé a určite sme sa na nich veľmi zblížili s lektormi aj so „spolužiakmi“ z rôznych krajín sveta.

Rôzne aktivity 

Organizačný tím si dal záležať aj na aktivitách mimo prednášok. Spoznali sme slovenskú kultúru, tradičné jedlá, ľudovú hudbu pri večeri (Maroša Mikuša), ale tiež moderné piesne, ktoré nám hrala kapela In vivo. Nechýbali ani filmy v kine, ani divadelné predstavenie Ó sláva hviezd, ó sláva. Počas víkendov sme spoznali aj iné miesta Slovenska a vybrali sme sa na exkurzie. Každý si volil jednu z troch pripravených trás a takmer 180 účastníkov SAS-u sa stratilo v nových krásach Slovenska. My sme mali možnosť vidieť Piešťany, Brodzany, Bojnický zámok, Trnavu, Komárno. Tiež sme navštívili Bratislavský hrad, Parlament, Dóm sv. Martina aj miestnosti SĽUK-u. Posledný týždeň boli tvorivé dielne. Každý účastník si zvolil nejakú činnosť, ktorú by sa chcel naučiť alebo sa iba pobaviť. Tak sme si volili medzi fotografiou, filmom, ľudovým tancom, divadlom a inými aktivitami. Odborníci z daných oblastí s nami pracovali tri dni a posledný štvrtok sme prezentovali, v programe Sami sebe, čo sme pripravili. 

Nové kamarátstva 

Od prvého dňa sme boli bohatšie o niekoľko nových kamarátstiev a počet sa každý deň zväčšoval. I keď bol program nabitý, predsa sme si našli čas a sily na večerné „žúrky“, narodeninové oslavy, bieloruskú či maďarskú „párty“. Kamarátili sme sa v škole, na izbách alebo pred internátom. A tak sa z cudzincov z tridsiatich ôsmich krajín sveta stala rodina. Našli sme si tam kamarátov, bez ktorých si SAS nevieme ani predstaviť. Kamarátov z Ukrajiny, Českej republiky, Talianska, Švajčiarska, Chorvátska, Maďarska, Argentíny a z iných častí sveta. Smiech, radosť, spev, gitara, ktoré nás sprevádzali počas celej letnej školy, vystriedal plač na poslednom večierku, keď sme sa všetci lúčili a odchádzali domov. SAS je zážitok na celý život. Spomienky zo SAS-u nie je možné opísať na niekoľkých riadkoch, všetky si však uchovávame navždy. Dúfame, že sa s ľuďmi zo SAS-u ešte stretneme, možno aj navštívime ich krajiny a zaspomíname si na 50. ročník letnej školy slovenské- ho jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. 

Milina Čiliaková a Anna Balážová, 

študentky 3. ročníka

Traf! téma: Univerzita – idea, dejiny, realita

Univerzita Karlova v Prahe 

Univerzita Karlova v Prahe je jedna z najstarších univerzít v Európe a  je dôležitá pre kultúrne dejiny Slovákov

O založení univerzity v Prahe najprv uvažoval kráľ Václav II. v roku 1294, ale narazil na odpor

šľachty. V roku 1346, keď sa stal rímskym a českým kráľom Karol IV., vydal posolstvo do Ríma so žiadosťou o pá- pežské povolenie. Vďaka podpore arcibiskupa Arnoš- ta z Pardubíc vydal pápež Klement VI. listinu, v ktorej povoľuje založenie univerzity. V knihe Michala Svato- ša Dějiny Univerzity Karlovy I. si môžeme prečítať, ako znelo pápežské povolenie: „(...) aby ve městě Praze na věčné budoucí časy kvetlo obecné učení v kterémkoli povoleném oboru a zaručuje obecné uznávání licenciátu i magisterské hodnosti v celém křesťanském světě. 

Od tohoto roku už také začalo vyučování při několika klášterech a při katedrále.“ (Svatoš, 1995, cit. podľa http://cs.wikipedia.org/wiki/D%C4%9Bjiny_Univerzity_Karlovy).

Po vydaní cirkevnej buly pápeža Klementa VI. 26. januára 1347 v Avignone bola univerzita v Prahe slávnostne založená Karolovou listinou 7. apríla v roku 1348. Univerzita sa riadila podľa univerzít v Bologni a v Paríži a veľmi rýchlo získala medzinárodné uznanie. Univerzita mala všetky štyri fakulty – prípravnú fakultu slobodných umení, právnickú, lekársku a teologickú, čo znamenalo, že bola kompletná. Akademická obec univerzity bola rozdelená na štyri tzv. univerzitné národy: český, bavorský, saský a poľský. 14. januára 1349 bol vydaný Eisenášsky diplom, ktorým univerzita získala dôležité privilégiá, bola oslobodená od spoplatnenia a mala právo na vlastný štatút. Prvý štatút, ktorý univerzita vydala, bol schválený praž- ským arcibiskupom 10. apríla v roku 1360. 

Členmi akadémie boli nielen domáci, ale aj mnohí cudzí učitelia a študenti, najmä zo strednej Európy. Študenti českej národnosti tvorili iba 16 – 20% z celkového počtu študentov. 

V roku 1383 bolo založené Karolinum, komplex stavieb, aj s najstarším univerzitným internátom v strednej Európe, nachádzajúcim sa v Starom Meste v Prahe. Postavenie internátu priviedlo väčší počet študentov na pražskú univerzitu. 

V roku 1409 upravil kráľ Václav IV. Kutnohorským dekrétom rozhodovacie právomoci v prospech české- ho národa, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku. Týmto začala univerzita v Prahe postupne upadať do krízy. Situácia sa trochu zmenila počas husitských hnutí. V nasledujúcej sociálnej a politickej revolúcii sa univerzita zredukovala na fakultu slobodných umení, ktorá sa starala hlavne o výchovu učiteľov. 

V roku 1654 sa pod názvom Karlo-Ferdinandova univerzita obnovila právnická a lekárska fakulta. 

V 18. storočí vznikli veľké spory medzi arcibiskupom a cisárom, nakoniec univerzitu riadil štát, stala sa centrom pre výchovu učiteľov, lekárov, kňazov a štátnych úradníkov. Vyučovacím jazykom bola nemčina. V druhej polovici 19. storočia rástlo napätie medzi Čechmi a Nemcami, v roku 1882 bola univerzita rozdelená na nemeckú a českú. Počet študentov v týchto rokoch rástol, aj keď českých študentov bolo viac, obe univerzity dostali mnohé nové budovy pre vzdelávanie. Na nemeckej univerzite pôsobili významní vedci Ernst Mach, Christian Johann Doppler, Albert Einstein a Anton Rintelen, na českej univerzite učil i profesor a neskoršie aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk. 

Po páde Rakúsko-Uhorska a založení Československa sa Československý parlament zákonom z roku 1920 rozhodol, že univerzita v Prahe bude aj naďalej nositeľom tradície a zostane nazvaná Univerzita Karlova. V nasledujúcich rokoch sa postavili nové budovy pre univerzitu nemeckú, podporilo sa štúdium žien, vznikla nová prírodovedecká fakulta. Keď nastúpil nacizmus v Nemecku, nemecká časť pražskej univerzity sa k nemu priklonila. Po obsadení Československa prevzala majetok Karlovej univerzity nemecká univerzita. V povojnových rokoch rýchlo rástol počet študentov. Po komunistickom prevzatí moci vo februári 1948 bola takmer štvrtina študentov z univerzity vylúčená a mnohí učitelia boli prepustení. Od roku 1950 sa univerzita riadila podľa sovietskych vzorov, zaviedlisa povinné študijné programy, univerzita bola úplne podriadená štátu. V roku 1952 vznikla matematicko- -fyzikálna fakulta, fakulta telesnej výchovy a športu v roku 1953 a fakulta jadrovej fyziky v roku 1955. Po skončení Nežnej revolúcie bola obnovená akademická sloboda. 

V súčasnosti sa Univerzita Karlova skladá zo 17 fakúlt, väčšina z nich sídli v Prahe, dve fakulty sú v Hradci Králové a jedna je v Plzni; ďalej z troch vysokoškolských ústavov, šiestich ďalších pracovísk a piatich celouniverzitných účelových zariadení. 

Univerzita Karlova pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných a prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a iných odborníkov. 

Najznámejší slávni absolventi Univerzity Karlovej sú sociológ a druhý prezident Česko-Slovenska Edvard Beneš, matematik a filozof Bernard Bolzano, biochemik a nositeľ Nobelovej ceny Gerty Cori, náboženský mysliteľ a reformátor Ján Hus, spisovateľ Franz Kafka, posledný rakúsky cisár a posledný český kráľ Karol I. Habsburský či najznámejší vynálezca z nášho prostredia Nikola Tesla. 

Daniela Ušiaková, 

študentka 4. ročníka 

Svatoš, M. (red.): Dějiny Univerzity Karlovy I. (1347/48 – 1622). Praha: Karolinum, 1995. Cit. podľa http://cs.wikipedia.org/wiki/D%C4%9Bjiny_Univerzity_Karlovy. 25. 3. 2015.

Traf! téma: Univerzita – idea, dejiny, realita

Ideál univerzity

Málo filozofov sa doteraz dôkladne zaoberalo otázkou autonómie, čiže slobody univerzity a cieľmi vzdelávacieho systému. Jedným z nich je nemecký existencialista Karl Jaspers, ktorý sa vo svojich prácach, predovšetkým v knihe Idea univerzity (Die Idee der Universität, 1946), kriticky zmienil o význame a dosahoch vysokoškolského vzdelá- vania v období panovania prírodovednej racionality. 

Podľa Jaspersa predstavuje univerzita spoločenský jav, ktorý je často v konfliktnom a protikladnom vzťahu s požiadavkami spoločenského zariadenia. Daný protiklad sa dá najjednoduchšie znázorniť tým, že univerzita, na jednej strane, potrebuje samostatnosť a čelí nátlaku záujmových skupín, aby si zachovala vlastnú pravdivosť, na druhej strane musí vyhovieť požiadavkám spoločnosti. Univerzita dnes nie je zdrojom šírenia kresťanských ideálov, pretože moderná sekulárna spoločnosť takúto formu vzdelávania nepotrebuje. 

Karl Jaspers definuje univerzitu ako priestor pátrania po pravde, pretože len takto si môžu profesori a študenti plniť svoje úlohy a utvárať lepšiu budúcnosť. Čitateľovi, ktorý číta jeho práce s časovým a priestorovým odstupom, sa môže zdať, že Jaspersa zaujíma i otázka štátneho financovania univerzít, jemu však ide o ontologický problém, o zmysel univerzity v dobe dominancie prírodných vied. 

Filozofická idea univerzity predpokladá jej univerzálnosť a zameranosť na celé ľudské bytie, na existenciu, zatiaľ čo moderné vedy uplatňujúce matematické a analytické metódy smerujú skôr k fragmentom ľudskej bytosti. V tom spočíva nebezpečenstvo a devalvovanie vzdelávania. Podstatu, ktorou by sa mali študenti a profesori zaoberať, a to pod „dozorom“ filozofie, čiže systematickej znalosti kozmického poriadku, vytlačili partikulárne vedy. Jednoducho konštatované, moderné vedy dokážu vysvetliť takmer všetko, ale nie aj to, na čom človeku najviac záleží – zmysel ľudského bytia. 

Veľmi dôležitým je aj vzťah študenta k vzdelávaniu, ktoré predstavuje univerzita. Vysokoškolské vzdelávanie by malo formovať svetonázor študenta, cibriť jeho kritický pohľad na svet a podstatu vecí. Nakoľko však môže takéto požiadavky splniť systém, v ktorom panuje technický typ racionality, taký odlišný od existenčnej alebo filozofickej koncepcie? 

Slobodu univerzity pozoruje Karl Jaspers idealistickým osvietenským pohľadom, podľa ktorého by mal systém vzdelávania odzrkadľovať myšlienku existenčnej celistvosti bytia. Realita je však iná a preto filozofia a autentická existencia dávno opustili vysokoškolské ustanovizne. Ich návrat nemožno očakávať v zmenených politicko-ekonomických podmienkach, značne odlišných od dominujú- cich tendencií v druhej polovici 19. storo- čia. Súčasný stav vysokoškolského systému skôr brzdí, než afirmuje boj o dosiahnutie autentickej existencie.

Z dnešnej perspektívy sa Jaspersove idey zdajú pomerne vzdialené. Reorganizácia vysokoškolského systému, ktorý by zodpovedal vnútornej potrebe sebarealizá- cie človeka, je ťažko realizovateľná aj v krajinách s dlhou tradíciou, nieto v krajinách na okraji civilizovaného sveta. Univerzitná práca má u nás vo väčšine prípadov ďaleko od prí- rodovedeckej metodológie a systematickosti vôbec. O idei bytia založeného na ucelenom systéme vedomostí nemožno zo žabej perspektívy ani snívať. 

Na druhej strane sú zrejmé isté výhody parciálneho vzdelávania a uplatňovania analytického modelu logického uvažovania, a to predovšetkým v technike, medicíne a v takmer všetkých oblastiach, ktoré sú späté s moderným spôsobom života. V tomto zmysle návrat ideálov univerzálneho vzdelávania a systému vied ťažko očakávať. Čo sa týka filozofie a umenia, súčasná koncepcia vzdelávania necháva čistý kontemplatívny priestor pre kritiku i tvorivosť.

 Vladimír Valihora,

študent 4. ročníka

Traf! test

I <3 slovenčinu

1.        K uvedeným, zdanlivo slovenským slovám pridaj zodpovedajúce spisovné slová:

održať (napr. hodinu) –

napočitovať (napr. slovenských realistov) –

poluostrov –

zakyseliť (napr. polievku) –

prepačovať sa –

vzdialiť (napr. žiaka z hodiny) –

1.        Ktoré slovo z uvedených dvojíc je správne?

deti školského vzrastu/ veku

výhľad/výzor mladého človeka

mať ponad/vyše dvadsať rokov

vypraviť/opraviť chyby

držať sa mamy za/o sukňu

1.        Nespisovnú konštrukciu nahraďte spisovným výrazom:

Ide o majetok, ktorý stváralo niekoľko generácií v jednej rodine.

Nový Sad v šesťdesiatych rokoch 18. storočia počítal 8 000 obyvateľov.

Som umelecky naladený na fotografiu.

Moja každodenná relácia je Petrovec – Kulpín.

Pilne sa učíme pre blížiace sa skúšky.

1.        Doplňte vynechané slová:

Schôdza je _______ na desiatu hodinu.

________ som sa bláznivému šoférovi z cesty.

Po jari ________ leto.

Poďakoval sa jej ___ pomoc.

1.        Preložte srbské frázy do slovenčiny:

polakomiti se –

nema mu bekstva –

ne ostaje mu ništa drugo –

na licu mesta –

biti na muci –

pred očima svih –

potrčati glavom bez obzira –

1.        i, í alebo y, ý?

Peter hrá v_n_kajúco na g_tare. Možno sa jeho pieseň raz stane h_mnou.

Jeho brat však prejavuje sklon_ k h_stór__, ps_chológ__ a f_lozof__.

V_hľadajte v nasledujúc_ch vetách s_non_má a _ps_lon_.

L_dia je l_r_cká duša. Preč_tala svojej s_mpat_zantke m_tus o S_z_fov_, t_povala, že sa mu bude páč_ť, ale M_lan nie je umeleck_ t_p, skôr športov_.

Riešenie:

mať hodinu – uviesť , vymenovať – polostrov – okysliť – ospravedl­ňovať sa, prepáčiť niekomu niečo – vylúčiť

veku – výzor – vyše – opraviť – za

Ide o majetok, ktorý budovalo/vytvorilo niekoľko generácií v jed­nej rodine. – Nový Sad v šesťdesiatych rokoch 18. storočia mal 8 000 obyvateľov. – Som umelecky nadaný na fotografiu. – Moja každodenná trasa je Petrovec – Kulpín. – Usilovne sa učíme na blížiace sa skúšky.

určená – vyhol – prichádza – za

ulakomiť sa – nemôže nikam utiecť – nezostáva mu nič iné – na tvári miesta – mať trápenie – všetkým na očiach – utekať ozlomkrky

vynikajúco – gitare – hymnou – sklony – histórii – psychológii – fi­lozofii – vyhľadajte – nasledujúcich – synonymá – ypsilony – Lýdia – lyrická – prečítala – sympatizantke – mýtus – Sizyfovi – tipovala – páčiť – Milan – umelecký – typ – športový

Pripravila: Martina Bartošová